Čyju vadu pjuć biełarusy?
Uładzimir Dzialendzik, Juryj Čyž i Anatol Arciuchoŭski pabudavali svajo bahaćcie na vadzie.
Maroziva, soki i vody — najlepšyja prykłady siezonnych praduktaŭ. Prodaž hetych tavaraŭ raście ŭ mai i padaje tolki ŭ vieraśni. Tamu śpiakotny lipień dla vytvorcaŭ — kulminacyja hoda. Na pryłaŭkach pradstaŭlena šmat marak, tamu kupiec maje vybar, kamu z vytvorcaŭ adździačyć rublom. Chto samyja zaŭvažnyja hulcy na rynku vodaŭ?
«Daryda». Zavod — Ždanovičy, Minski rajon
Doŭhija hady lidaram pa prodažach ličyłasia pryvatnaja kampanija «Daryda» na čale z Uładzimiram Dzialendzikam.Jaho bijahrafija padobnaja da losu mnohich biznesoŭcaŭ pačatku
Vyšejšuju adukacyju Dzialendzik atrymaŭ tolki ŭ 43 hady, kali skončyŭ sumnieŭnuju filiju Kijeŭskaha dziaržaŭnaha ekanamičnaha ŭniviersiteta ŭ Kryvym Rohu.Nieŭzabavie ŭ kišeni akazaŭsia druhi dypłom, vydadzieny hramadskaj arhanizacyjaj Mižnarodnaja akademija
Spravy Dzialendzika tym časam išli ŭharu nie tolki ŭ navukovym płanie. Ad 2000 jon na dva terminy abiraŭsia u pałatu pradstaŭnikoŭ, atrymaŭšy deputackuju niedatykalnaść. Pachod biznesoŭcaŭ u palityku vyklikaŭ niezadavolenaść Alaksandra Łukašenki, jaki zajaviŭ, što ŭ parłamiencie pavinny być usie słai hramadstva, aproč kamiersantaŭ. Vyjście była znojdziena, biznes akazaŭsia ŭ rukach siamji.
Dyrektaram «Darydy» stała žonka Hanna Dzialendzik, a zasnavalnikam kampanii — dačka Natalla, jakaja atrymała adukacyju za miažoj. Los syna miljaniera byŭ trahičnym, jon nie dažyŭ da paŭnalećcia.
U
Minski zavod biezałkaholnych napojaŭ («Minskaja»,
Zavod, zasnavany jašče ŭ 1966, byŭ vyviedzieny sa składu dziaržaŭnaha kancerna «Biełdziaržcharčprad». Jahonym kiraŭnikom biazźmienna zastajecca adzin z apošnich «čyrvonych dyrektaraŭ» Anatol Arciuchoŭski. Darečy, syn dyrektara, Dźmitryj uznačalvaje adździeł markietynhu zavoda.
Na pačatku 2012 antymanapolnaje ŭpraŭleńnie Minharvykankama ŭklučyła zavod u śpis kampanij, jakija zajmajuć daminujučaje stanovišča na handlovych rynkach Minska.Heta značycca, jaho dola na rynku ŭ pazicyi «minieralnaja vada» pieravyšaje 65%.
Nasupierak svajoj naźvie, zavod nie hrebuje zarablać i na vytvorčaści ałkahola, u tym liku mocnaha — vina, kańjaku, viski… Da niadaŭniaha času kampanija źjaŭlałasia adnym z najbujniejšych vytvorcaŭ słabaałkaholnych
Jak pradpryjemstva nabližanaje da dziaržavy, zavod nie admaŭlajecca i ad padtrymki kałhasaŭ. U sielskahaspadarčaje pradpryjemstva
Adzin z redkich paśpiachovych prykładaŭ pracy suśvietnaj karparacyi ŭ Biełarusi.
Ułaśnikam zavoda źjaŭlajecca kampanija
Dola «
«Frost». Zavod — Chomsk, Drahičynski rajon.
Sumiesnaje
«Akvatrajpł» («Darečy», «Sočy», «Fantana», «Kryničnaja vada»). Zavod — Sosny, Minski rajon.
Składana znajści halinu biełaruskaj ekanomiki, u jakoj nie pradstaŭleny Juryj Čyž. Vody i napoi — nie vyklučeńnie. Zrešty, mienavita haziroŭka była adnym ź pieršych prajektaŭ miljaniera. Naftapierapracoŭka i budaŭnictva pryjšli ŭ žyćcio Čyža značna paźniej, ale stali pryjarytetnymi. Tamu «Akvatrajpł» i adstaje ad čaćviorki lidaraŭ.
Aproč vytvorčaści biezałkaholnych napojaŭ, kampanija Juryja Čyža ŭvozić ałkahol