"Čamu takaja dziŭnaja nazva časopisa? Bo viadoma, što luboje navukovaje adkryćcio pačynajecca z pamyłki." blin. ale chto ž tak ź Ziamloj pamyliŭsia, što ja nie žyvu, a mučajusia(
⤷ Cybula, vitaju vas,
Mahčyma ŭ artykule nie ŭzhadali, što zin pad svabodnymi licenzijami. My prapanujem zrabić danejt, bo nad im pracavali ludzi, i budzie dobra, kab ich praca mieła ŭznaharodu.
U toj ža čas luby čałaviek, jaki nie moža zrabić danejt, moža napisać nam na miejł [email protected] my dašlem pdf za tak!
⤷ niedarečnaja nazva,
Dziakuj za vašaje mierkavańnie!
My rabili ŭ tym liku publičny mazhavy šturm nazvy.
Syšlisia na naźvie "pamyłka", bo biełaruskaje hramadstva zakampleksavanaje. I ludzi bajacca pačynać rabić dobryja prajekty, bo bajacca rabić pamyłki:)
Ale pamyłki - heta narmalna!
Časopis taki vielmi patrebny, dobraja ideja! Ale ŭsio ž nad nazvaju varta padumać. Pamyłka asacyjujecca ź niečym niehatyŭnym... u kožnaha šmat pamyłak u žyćci, pamyłki paŭsiul navokał... usie stamilisia ad pamyłak, chočacca paźbiehnuć pamyłak.... Mahčyma abviaścicie kankurs na nazvu, niachaj ludzi prysyłajuć svaje prapanovy i moža znajścisia cudoŭnaja nazva.
Dyzajn vokładki mnie padajecca taksama niejki niehatyŭny. Fijaletavy i čorny kolery, heta kolery niejkija mistyčnyja, pasavali b bolš niejkamu časopisu śpirytołahaŭ, hadałak... Dumaju taki dyzajn spadabajecca vuzkamu kołu moładzi z kampiuterazaležnych padšparkaŭ, a aŭdytoryja časopisa pavinna być našmat-našmat šyrejšaja. Kab nie tolki dla dziaciej cikava było, ale i baćka dziciaci i mahčyma dzied ubačyŭšy na stale časopis, zachacieŭ ŭziać jaho i pačytać. Časopis musić taksama dapamahać rabić Biełaruś i tamu achoplivać jak maha bolš narodu. Vokładka musić zacikaŭlivać, zaachvočvać adkryć i znajści tam niešta cikavaje. Mahčyma varta vykarystać pryjom jaki šyroka vykarystoŭvajuć zachodnija navukovapapularnyja časopisy, dzie na vokładku vynosiacca samyja cikavyja nazvy/temy i ilustracyi artykułaŭ, što ŭ numary. Cikavaja ilustracyja i cikavaja nazva pryciahnie ŭvahu patencyjnaha čytača.
⤷ Dzied, dziakuj za vašy dumki!
Vyšej my adznačyli ŭ kamientary, što rabili mazhavy šturm i abrali nazvu "pamyłka".
Bo nazvy nakštałt "navuka i žyćcio", "suśviet", nu, jany niejak nie čaplajuć. Nie ŭ toj čas, mabyć žyviom...
My naŭmysna chacieli padkreślić, što nie baimsia pamyłak. Ludzi ž u Biełarusi dosyć zakampleksavanaje i chočuć, kab usio było i pryhoža i adrazu. A tak nie byvaje. To hetaj nazvaj my zdymajem napružańnie ŭłasnaha pierfiekcyjanizmu:)
Na inšych histaryčnych etapach paŭstanuć inšyja nazvy.
Pra dyzajn. Hety adpaviadaje temie artykuła pra hravitacyju. Heta samy jomisty artykuł zina.
I heta zadumka ilustratara vokładki.
Ale ilustrataram moža być kožny, chto umieje malavać i žadaje. I kožnaja vokładka budzie roznaj.
⤷ dzie ja ich nienavidžu? prosta nie liču, što taki ŭkład žyćcia, pa prykładzie ahurkovych karalej - heta dobra dla Biełarusi i ŭvohule śvieta ŭ 21 stahodzi patłumačyć, čamu? ci sami viedajecie?)
Z dvadcaci amierykanskich hadoŭ ja try pieršych pracavaŭ u našaj habrejskaj firmie (mietałakanstrukcyja budynku), siem hadoŭ u italjanskaj firmiei (santechmantaž novaj budoŭli) i dziesiać hadoŭ u amierykanskim ńju jorkskim koledžy na inžyniernym fakultecie ŭ dvuch łabaratoryjach inž miechaniki i chimii. To bok za dvaccać hadoŭ u zamiežžy ni dnia nie zajmaŭsia biełaruskaj technikaj ci navukaj. A ja, nahadaju, prybyŭ u Štaty staršym navukovym supracoŭnikam BNTU (BPI). Takim čynam u zamiežžy biełaruskaj navuki i inžynirynha niama. Tym bolš niama ŭ zamiežžy bčb navukoŭcaŭ i inžynieraŭ, bo niama za miažoj RB bčb univieraŭ i bčb pradpryjemstv. Takim čynam heta pieršy i apošni numar bčb Pamyłki.
⤷ !, nie, bčb pamyłka była i jość adna, i samaja hałoŭnaja. A mienavita; Zianon Paźniak načale BNF i ŭsioj temy tak zvanaha adradžeńnia. Heta ŭ bieł palitycy. Da bieł navuki i techniki, jak i da haspadarki = ekanomiki ŭcełym, adradžencam dakranucca nie daviałosia. Tamu žyvyja siońnia bieł navuka i technika, jość biełaruskija inžyniery, biełaruskaja haspadarka = ekanomika.
Pisać u Pamyłcy nie budzie ab čym. Bo za miažoj Biełarusi Biełarusi niama. Budziecie pisać bčb palityčnyja bajki. A palityka heta nie sprava vučonych i inžynieraŭ. Bčb palitykanstva sprava dziaciej Zianona.
S nim vsie bčb počti 35 let nosiatsia, nie imieja ni odnoj pieramohi ni ŭ čym, i nie viedajuć, što ź im rabić. A treba było hnać z našie palityki jašče 27 lipienia 1990, kali jon i frakcyja BNF vyjšli z zały VS i nie hałasavali za pryniaćcie Dekłaracyi ab dziaržaŭnym suvierenitecie BSSR, i tym samym naviečna byŭ vyklučany BNF ź liku palityčnych sił, jakija abviaścili niezaležnaść = dziaržsuvierenitet Biełarusi.
Nie było b i parazy 1992-ha, kali, majučy 450tys podpisaŭ biełarusaŭ i biełarusak za pieraabrańnie kamunistyčnaha VS, Frakcyja BNF načale ź Śviatym Zia prafukali stvareńnie dvuchpartyjnaj KPB i BNF biełaruskaj demakratyi.
Nie viarnuŭ by jon i našych balšavikoŭ va ŭładu i nie pryvioŭ by Łukašenku ŭ 1994.
Nu a siońnia niachaj budzie pačotnym čamadanam biez ručki ŭ časopisie bčb Pamyłka.
Majkł Faradej, cudoŭnaja ideja z časopisam, dziakuj za takuju važnuju inicyjatyvu. Ale i mnie padajecca, što bolš pazityŭnaja nazva zaachvocić bolš čytačoŭ. Padśviadoma słova "pamyłka" moža ŭsprymacca jak niešta, što nie vyklikaje vialikaha davieru. Da taho ž... "iak vy łodku nazaviecie, tak jana i papłyvie". Nazva "Pamyłka", choć i čaplaje pozirk, byccam trochi pravakuje, źviartaje na siabie ŭvahu, ale napružvaje, nijak nie adlustroŭvaje sutnaści vašaha vydańnia i nie vyklikaje žadańnia, naprykład, niedzie ŭ pašukaviku adkryć mienavita vaš časopis pamiž inšymi. A škada. Bo sprava słušnaja.
Źviartajusia da Pamyłki, a nie da hetych bieł-čyrvona-biełanutych, jakija i ŭ bčb spravie rubiać i ŭ navucy i ŭ inžyniernaj spravie. Budu kazać tolki ab naźvie časopisu,
1976 hod. Ja śpiašajusia na pieršuju lekcyju Teoryi mašyn i miechanizmaŭ u BPI, dzia vučyŭsia na viačernim fakultecie paśla armii. Spaźniŭsia. Nastaŭnik pustiŭ na lekcyju, ale svaobdnych miescaŭ było tolki dva i jany na pieršaj parcie pierad stałom nastaŭnika. Ja prysieŭ. Na stale šmat makietaŭ miechanizmaŭ. Biaru adzin ź ich u ruki i razumieju, što heta toje, što mnie patrebna pa pracy ŭ SKB-3. Ja jašče nia viedaŭ, što ja ŭziaŭ u ruki, ale viedaŭ, što hžta toje samaje.
U našaj łabaratoryi pracavaŭ stary čałaviek-piensijanier. Jon pracavaŭ ślesaram. Ja namalavaŭ pa pamiaci eskiz taho miezanizmu i paprasiŭ jaho zrabić najavie. Jon zrabiŭ. Ja kruciŭ-viarciez u rukach cacku i adčuvaŭ, što tut niešta nie toje, Vykinuŭ paru elemientaŭ, niešta dadaŭ i zrazumieŭ, što VOŚ JANO. Pakazaŭ pracoŭna varyjant makietu kaleham pa atdziełu SKB-3. Jany maje inžyniery-nastaŭniki: biełarusy habryi ruskija.
Bolšaść ź ich kaža: Pobavaj na ustrojsktvo, Połučiš 50 rublej za izobrietienije, I tolki adzin biełarus skazaŭ: Podavaj na miechanizm. Anatolij Hieorhijevič jeho zvali.
Koniečno ja po słušał bolšinstvo i podał zajavku na izobrietienije ustrojstva. Bukvalno počti srazu iz Moskvy prišieł otviet: KRASNYJ UHOŁ na mojej zajavkie (to jesť priznajut izobrietienijem ustrojstva) + skzali, moł, podpravtie tiekst zajavki. (Nu vy žie viditie kak ja pišu? Tak i v 1976-m pisał.) Vsie podpravił i otpravił zajavku v Moskvu v institut ekrpiertizy. Čieriez tri hoda połučił i avtorskoje śvidietielstvo na izobrietienije i 50 rublej.
No v tiečienije etich triech let ja zamietił, čto v knihie odnoho russkoho sovietskoho učienoho iźmieniiś kartinki odnoho miechanizma. Oni stali pochoži na moju zajavku. A miechanizm tot nazyvałsia Miechanizm akadiemika Čiebyšieva. Vychodit ja, 25 letnij pacan, nie inžienier, usovieršienstvovał miechanizm akadiemika, no po ošibkie, nie prisłušavšiś k mnieniju ODNOHO INŽIENIERA-biełorusa, otpravił zajavku na ustrojstvo.
Dla miestnych bčiu. Ustrojstv - vahon i maleńkaja tieležka, a miechanizmov raz-dva i opčiełsia. To jesť ja moh jeho nazvať Miechanizm Starkova.
Nu i zaraz da časopisa. Toje što vy budziecie bieł-čyrvona-biełym, a nie biełaruskim časopisaŭ, dyk mnie i da Vanhi chadzić nie treba. I tamu pa bčb čyńniku vaš časopis zdochnie.
A voś nazvu nie čapajcie. Jana ŭ normie. Pa sabie viedaju, jak izobrietatiel: pieršaja myśla pravilnaja. Potym chodziš-chodziš pa kruhu, marnujeŭ čas i ŭ vyniku viačrtaješsia da jaje.
⤷Kupiŭ časopis. Zaraz na adno polskaje słova viedaju bolej KURVATURA.
Heta taki ŭ mianie humar.
A voś što skažu ŭsurjoz:
1. Pavinna być nazva časopisu na biełaruskaj movie.
U svajoj pieršaja knizie, jakaja na biełaruskaj movie i russkom jazykie, ja napisaŭ nazvu pa-biełarusku i mieńšymi litarami pad biełaruskaj nazvaj na russkom.
2. Malunki spadabalisia.
3. Zamach na biełaruski varyjant NAUKA i ŽIZŃ. Dla hetaha treba mieć hrošy hrošy i jašče raz hrošy. Nu moža jašče paru-trojku numaraŭ vy j vydadzicie.
Bo tut dla takoj temy časopisu patrebna redakcyja i hrošy hrošy hrošy.
Smotritsia v pdf normalova.
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
torcika mabyć tak i nie dakajusia, dyk
choć užo na słovach "dziakuj" jość )
blin. ale chto ž tak ź Ziamloj pamyliŭsia, što ja nie žyvu, a mučajusia(
prosta nie liču, što taki ŭkład žyćcia, pa prykładzie ahurkovych karalej - heta dobra dla Biełarusi i ŭvohule śvieta ŭ 21 stahodzi
patłumačyć, čamu? ci sami viedajecie?)
a vy im raicie niešta źmianić?