Čepucha j łabuda. Baćvińnie, prabačcie. Usiaho vam nie chapaje, dyk moža vy nie biełarus. U biełarusaŭ jość i reki, i voziery. Jość i byli, i niefik tut jenčyć, viečna pakryŭdžanym.
Ljecca Nioman pamiž horaŭ,
Śvietły, čysty, jak z rasy,
Nakapaŭ jon jam i noraŭ,
Honić vodu praź lasy.
Hoj ty, Nioman, naša reka!
Poiš ty i kormiš nas,
Biednu čajku čałavieka
Ty z saboj nasiŭ nie raz.
A viasnoju na prastory
Dub stary siardzita hnaŭ
I nasiŭ ty kryhaŭ hory,
Łuh i pole zataplaŭ;
Raźlivaŭsia pa rakitach
I zajmaŭ i les, i haj...
Daŭhaviazy płyt za płytam
U daloki nios ty kraj.
Kolki raz rybacki čovien
Na hrudziach tvaich hulaŭ!..
Hoj ty, Nioman, bystry Nioman,
Kolki dum ty mnie nahnaŭ!
Čuŭ ty smutak horkaj doli
Svajho syna-mužyka,
Čuŭ nie raz u čystym poli
Płač i ślozy biedaka.
Ŭ cichi viečar nad taboju
Dudka płakała nie raz,
I kaciłasia ślazoju
Pieśnia ŭ rańni letni čas.
A na bierazie pad dubam,
Ŭ nočku ciomnuju, rybak
Spaŭ nie raz pad mokrym łubam,
Hnuŭsia z choładu, biadak.
A u buru viecier kvietku
Da hrudziej tvaich schilaŭ,
I ŭ tabie kasiec uletku
Pot kryvavy abmyvaŭ.
Nad taboju miesiac kruhły
Ŭ jasnym niebie cicha płyŭ,
I z taboj vysoki, smuhły
Les cichutka havaryŭ.
Pierarezaŭ kraj ty rodny
Biełarusa-mužyka...
O, naš čysty, naš svabodny
Nioman, bystraja raka!
Ty ciačeš daloka, znaju,
Ŭ ziamlu Litvy i niamcoŭ...
Raskažy ž čužomu kraju
Pra žyćcio tvaich synoŭ!..
Obyčno i stolica nachoditsia na hłavnoj riekie: Varšava Visła, Viena Dunaj, Pariž Siennaja, Łondon Tiemza. Po etoj łohikie nužno pisať ody Śvisłoči?) Chotia rieka proroditiel eto skorieje Dvina, jeśli brať ot Połocka. Ibo Smolensk poka nie naš
Zakranutaja tema, jak zdajecca, vielmi cikavaja tym, što... abviarhaje isnavańnie ŭ staražytnaści tak zvanaha "biełaruskaha etnasa". Kali zychodzić z taho, što mienavita bujnyja reki sa šmatlikimi prytokami abjadnoŭvali plamiony u etnasy, to z hetaha, zdajecca, vidavočna vynikaje, što čysta etničnyja pracesy pavinny byli b pryvieści da abjadnańnia plamionaŭ i ŭtvareńnia plemiannych sajuzaŭ pa ŭsioj daŭžyni, na ŭsioj terytoryi basiejnaŭ bujnych rek: pa Zachodniaj Dźvinie - pałačanaŭ i połackich kryvičoŭ z łathałami-łatyšami; pa Prypiaci-Dniapru - drahavičoŭ z draŭlanami i palanami; pa Niomanu - žycharoŭ haradzienščyny i jaćviahaŭ z aŭkštajtami i žemajtami (lijetuvisami) i h.d. I tamu hipoteza aŭtara artykułu pra "biełarusaŭ", jak plemianny sajuz, jak zdajecca, vyhladaje absalutna štučnaj - ź jakoj pryčyny žycharam "roznanakiravanych" častak basiejnaŭ roznych rek mahło zachaciecca abjadnacca?
Vidavočna, što abjadnać ich nasupierak "centrabiežnamu" pryrodna-hieahrafičnamu faktaru, i stvaryć ź ich novy adziny etnas, mahła tolki ahulnaja dziaržava. I heta, jak viadoma, było Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, stvoranaje , jak i staražytnaruskaja dziaržava, niekarennym, "źniešnim" plemiem - mihrantami z zachodniesłavianskich ziemlaŭ lucičami-lutvoj-litvoj. I voś hety novy etnas, jaki pastupova za niekalki stahodździaŭ sfarmavaŭsia ŭ VKŁ i atrymaŭ nazvu litviny, jak viadoma, potym, paśla źščeńnia VKŁ, byŭ pierajmienavany (bolšaja jaho častka) ŭ "biełorussov-biełarusaŭ", jakija byli abvieščany "etnasam", "vsiehda" žyŭšym na hetaj terytoryi u vyhladzie niekalkich plamionaŭ.
⤷baž i žuk v naturie, NN tolko PIERIEPIEČATYVAJET zabavnyj tiekst "publicista i pierievodčika" (intieriesno, kak on umudriajetsia čto-to pierievodiť s takim vot urovniem vładienija słovom), - poetomu k ŽURNALISTAM prietienzij tut byť nie možiet...
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
https://nashaniva.com/298212