⤷ *, hetyja proźviščy majuć pachodžańnie ad staražytnaha plemieni čiusičaŭ. Hetaje plemia ŭ svoj čas zasnavała dreŭni Rym. Ale praź źmienu klimatu i niespryjalnuju kańjukturu koštaŭ na naftu ŭ 13 st. i kursu bitkojnu ŭ 16 st. plemia čiusičaŭ vymušana było pierasialicca pa zaprašeńni Francyska Skaryny na ziemli VKŁ.
⤷ *, taksama cikavić pachodžańnie proźviščaŭ Ramanaŭskas, Baranaŭskienie, Matulaŭskienie, Milaŭskas i inšych kamientataraŭ ź biełarusafobskimi vykazvańniami na staroncy FB adnaho letuviskaha błohiera, jakomu nie padabajecca, kali biełarusy pišuć, što Lietuva heta Lijetuva (Žylvinasa Śvitojusa).
⤷Biełorusy eto nie stolko etnos, skolko jazyk. Byli bałty (praktičieski tie žie litovcy, hdie-to pusť jatvinhi), osłavianiliś jazykom - stali tutiejšije, pozdžie biełorusy. Poetomu nado vozroždať intieries k jazykovomu bałtijskomu naślediju, a nie ohraničivatsia hovoria o tom čto biełorusy eto tie žie bałty, no nie bałtijsko jazyčnyje.
⤷ Krasaviec, kali vy kažacie etnos to adrazu dabaŭlacie jakoha typu. Bo isnujuć 3 asnoŭnyja typy: pa plemieni, pa movie, pa rielihii. Biełarusy pa plemieni - litviny (aprieč inšych plemionaŭ), pa movie - słavianie (zaraz, raniej bałta-słavianie), pa rielihii - nichto :) bo i zaraz i ŭ viakoch jakoju tolki vieru nie mieli.
⤷ Krasaviec, i paŭdniova-zachodniaja Biełaruś (pravilnaja litvanija proprija) heta ŭ asnoŭnym i jość jatviaź (troški nalšany) pa hetamu nie zusim karrektna kazać "hdieto jatvinhi".
⤷vodž, etnos tolko po krovi, nie pridumyvajtie. Po krovi biełorusy - v osnovnom bałty. No pomieniałsia jazyk, i byvšije bałty otriekliś ot svoich priedkov i napadajut na svoich litovskich braťjev.
⤷Krasaviec, Ułasna Litva - jadro VKŁ- akurat znachodzicca na terytoryi Biełarusi i Letuviskaj Respubliki, pryčym u rajenach, dzie žyvuć nośbity biełaruskich havorak i "palaki" pa samaidentyfikacyi. Bałtamoŭnych nacyjanalistaŭ Letuvy siarod naščadkaŭ tych samych litvinaŭ prosta niama
⤷vodž, i otkuda vy tolko, fantaziory, bieriotieś? Jatvinhi žili na tiech kuskach Litvy, Polši i Biełorusi, kotoryje hraničat mieždu soboj. Tierritorija iznačalnoj, bałtijskoj Litvy siejčas razdielena mieždu sovriemiennoj Litvoj i Biełaruśju, rovno napołovinu. Eto i Kiernavie, i Hieroniony, i Holšany.
⤷ Krasaviec, uschodnija jatviahi (pieršyja litviny): https://storage.yandexcloud.net/wr4img/484197_i_043.png
Na zachad ad ich žyli jatviahi dajnava, jakija zatym mihravali na ŭschod.
⤷ Krasaviec, u vas nie dakładnaje razumieńnie ekspansii jatviahaŭ. Vy ich nie daacenivajecie. Na poŭnačy jany dasiahali Brasłava. Na uschodzie - ažno Oršy. Ich kultura raskvitnieła jak raz u załaty viek VKŁ u toj čas jak inšyja bałty užo adpačyvali. Vyvučajcie rabotu Ałły Kviatkoŭskaj.
U nas ich nie mieńš, čym u Letuvie, ŭ absalutnych ličbach tak dakładna.
Tam usie Piatraŭskasy, Baranaŭskasy, Žukaŭskasy i Paŭłaŭskasy, to bok lituanizavanyja słavianskija proźviščy ŭ asnoŭnym.
I da, adroźnivajcie bałckija ad letuviskich, kali łaska. Bałtami byli i Jaćviahi, i Nalšany i ŭłasna Litva, jakija ŭsio asimilavalisia mienavita ŭ sučasnych biełarusaŭ. To bok hety nie proźvišča adkulści zvonku, inšaha pachodžańnia, heta ŭsio spradviečnyja našyja proźviščy.
⤷Pudzh, ot ohromnoho prostranstva bałtov ostałaś sovriemiennaja Litva, i po jazyku, i po kulturie. Słavianizirovannyje bałty "biełorusy" utratili bałtijskoje soznanije, i viernuť jeho očień trudno, počti nievozmožno. Chorošo, jeśli kto-to pytajetsia, no hovoriť "letuvisy" eto płochoj ton, eto nie pobałtski, eto ahrieśsivno posłavianski.
⤷Krasaviec, v samom VKŁ bałtskoho, v sravnienii so słavianskim, było očień mało. Vsie eti plemiena, ich jazyk i kultura v vierchniem poniemońje počti połnosť razmyty i śmiešany so słavianami ko vriemieni krieŝienija ostavšichsia jazyčnikov v 14 v. V 19 viekie na tutiejšiem razmovlała vsia Vilenŝina, a pod Kovno i dažie daleje na zapad około trieti byli polskojazyčnymi, eto dannyje poślednich pieriepisiej RI. "Riekonkista" načałaś s Małoj Litvy i Žiemajtii tolko v koncie 19 vieka i zavieršiłaś s novolitovskim nacionalnym hosudarstvom -- vsio eto diełali ludi užie očień dalokije ot tutiejšich kak kulturno, hienietičieski, tak i hieohrafičieski. Eto normalnyj chod vieŝiej -- połovina Britanskich ostrovov nosit kieltskije familii, absolutno nie ponimaja ni ich značienija, ni jazyka, no eto nie miešajet im hordiťsia svoimi dalekimi-dalekimi priedkami.
Połska kvitniet łacinoju,Litva kvitniet rusčiznoju:Biez toj v Połście nie priebudieš,Bieź siej v Litvie błaznom budieš.Toj łacina jezyk dajet,Ta biez Rusi nie vytrvajet.Viedź žie juž, Ruś, iž tva chvałaPo vsiem śvietie juž dojzrałažViesieli ž sie ty, Rusinie,Tva słava nikhdy nie zhinie!
⤷ Krasaviec, što ŭ vas za pretenzii da łatyšoŭ?
Rus.iaz: Litva, litoviec, litovka, litovcy, litovskij jazyk, litovskoje hosudarstvo, litovskij narod.
Łatyšskaja mova: Lietuva, lietuviešu, lietuviešu, lietuviešu, lietuviešu valoda, lietuviešu valsts, lietuviešu tauta.
Nie nado tak diełať, čto uvidieł nieponiatnuju familiju, polez v litovskij słovaŕ i śviazał s piervym pochožim słovom.
Baład - nikak nie ot baładotis, da i daleko. Bičun, Hinč, Žied́, Sadibov, Śviejka, Špartov, Šałpakov - pritianuto za ušy. "virb" - niet takoho słova v litovskom.
Kiškiel - eto kiškialis "zajčik".
Mažiejka - eto čistaja litovskaja familija, bieź vsiakich Mažajov.
Ciabus i Puntus - nie nado pridumyvať toho, čieho niet.
Daunoras - eto Mnoho chotiaŝij, luboj litoviec objaśnit.
V ostalnom, śpisano otkuda-to vpołnie normalno.
No eto užie prošłyj viek - objaśniať bałtskoje litovskim. Bałty v Biełorusi žili zamnoho let do vsiakoho VKŁ.
Avtor sieł v łužu. Nie raźbiraješsia - nie bieriś. Kakoje-to školnoje sočinienije.
⤷ Ik, kali łaska, napišycie jašče, dla nas usich.
A to mnie intuicyja padkazvaje, što niekatoryja letuviskija błohiery (a moža navat i palityki), učepiacca za hety artykuł, kab pačać pradjaŭlać terytaryjalnyja pretenzii na terytoryju Biełarusi.
A my im pakažam vašu infu, što hetyja proźviščy majuć zusim inšaje pachodžańnie: niderłandskaje, hiermanskaje, łatyskaje.
Cikava.
Ale papraŭcie aŭtara, bo ŭ niekatorych vypadkach, tam dzie jon pryvodzić dziejasłovy, - nasamreč nazoŭniki. Dy j da litar (dyjakrytykałaŭ) ŭ litoŭskich słovach taksama jość pytańni.
Vielmi svoječasovy artykuł. Zaraz letuviski błohier Žylvinas Śvitojus pradjavić terytaryjalnyja pretenzii da ŭsich vyšejpieraličanych u artykule terytoryj i zapatrabuje, kab ich pieradali Letuvie.
Tym bolš, što jon ciesna siabruje z kampaškaj mienavita onłajn, dzie hałoŭny redaktar maje proźvišča Vadzim Doŭnar.
⤷ Łabuť, heta ŭžo archaika. Bilihvičnyja bałta-słavianie stali słavianami ale pomniać jakoju aŭtachonnaju movaju vałodali ich prodki. Mono-bałty (letuvisy) zastalisia kim i byli. Vitaŭt padaryŭ im litoŭskaje imia na asnovie ahulnaj (u tyja časy) bałtyckaści.
⤷vodž, jak bačna, Vy pišacie łuchtu pra "mona-bałtaŭ" lijetuvisaŭ z toj pryčyny, što nie viedajecie ahulnaviadomaj infarmacyi pra hienietyku "mona-bałtaŭ" lijetuvisaŭ. Dyk voś hienietyčna jany jość sumieś staražytnych etnasaŭ - składajucca z nośbitaŭ prasłavianskaj (u Jeŭropie) hapłahrupy R1a i vuhra-finskaj hapłahrupy N1c1 praktyčna paroŭnu - pa 40% . Tamu termin "bałta-słavianie" heta užo naohuł poŭnaja łuchta.
Vidavočna, što "bałckaja" mova lijetuvcaŭ - heta imienna prasłavianskaja mova nośbitaŭ hapłahrupy R1a ź nievialikim damieškam vuhra-finskaj leksiki, što śviedčyć ab tym, što ŭ hetym sajuzie staražytnych etnasaŭ daminavali prasłavianie.
⤷ Valadzimir, kali ja pišu mono-bałty i bałta-słavianie ja maju naŭvazie vyklučna linhvistyku. Pry čym tut hienetyka? P.S. z pryviedzienymi Vami danymi pra hapłohrupy ja znajomy i zhodzien, ale znoŭ taki, pry čym tut heta?
Naša Niva, chopić kłaniacca pierad lijetuvisami, ich i naš narod pachodziać ad adnaho staražytnaha karaniu! Heta naša AHULNAJA spadčyna: i bałckaje minułaje i VKŁ! Nacyjanalnaści i nacyjanalnyja dziaržavy - pradukt maderna i zbolšaha XX stahodździa! Chopić lić vadu na biazhłuzdy młyn ideołahaŭ “lijetoŭskaha miru”! ⬜️🟥⬜️
⤷Č, staražytnaja Litva, Vialikaje Kniastva Litoŭskaje - heta NIE "bałckaje"
minułaje. Nahadaju,
što u adnym sa staražytnaruskich letapisaŭ, u paviedamleńni pra raśsialeńnie
słavianskich plamionaŭ, napisana: "druzii
lutiči litva" (druhije lutiči litva). Rasiejskija
falsifikatary historyi pra hety zapis, biezumoŭna, viedali (lijetuvskija,
padazraju, taksama), ale paśpiachova chavali jaho
ad hramadztva. Pakul nie nadyjšła epocha "ličby" i internetu, i mahčymaść daśledvać
letapisy źjaviłasia ŭ luboha žadajučaha. I ŭ ich, kali čytać vielmi
ŭvažliva, možna znajści jašče šmat čaho cikavaha i niečakanaha.
⤷vodž, što značycca "ŭziaŭšy litoŭskaje imia"?? "Uziać" čužoje imia mahli tolki tyja, kaho hetyja "čužyja" zachapili, padparadkavali. Mienavita heta i adbyłosia z "ruskimi" słavianami i vuhra-finami - varažskaja ruś padparadkavała ich, a nie naadvarot. Naturalna, amal zaŭsiody ŭ historyi miascovaje nasielnictva pastupova asimiluje zachopnikaŭ, kali jany "rasava" blizkija, ale asimilavanyja naščadki zachopnikaŭ, jak praviła, zachoŭvajuć mientalnaść i imia svajho "baćkoŭskaha" daminujučaha etnasa. Heta franki - Francyja, ruś - Rasieja, lutičy - lutva - Litva.
Što da taho, jakoj była daVKŁ-aŭskaja historyja ŭzajemaadnosinaŭ lutičaŭ i tutejšych narodaŭ, "bałtaŭ" i słavianaŭ, to hetaje vielmi cikavaje pytańnie čakaje daśledvańnia, tamu što ŭsio, što prydumali pra hety pieryjad lijetuvcy, hruntujučysia na prydumanych ci vielmi skažonych "padańniach" - psieŭdahistaryčnyja bajki. U pryvatnaści, nahadaju, što Aŭkštajcija i Žemajcija - na lijetuvskaj kałbie vyšejšaja i nižejšaja "ziamla"(??) (ziamla pa-lijetuvsku žemė), - heta nazvy NIE etničnyja, a štučnyjaterytaryjalnyja, jakija mahli dać tolki zachopniki.
⤷ Valadzimir, nu dobra, nie ŭziali ale i nie admovilisia. Heta ŭžo detali. Hałoŭnaje što VKŁ usie adno zasnavali nie sami lucičy, a bałty aŭtachony, (mo i padnačalenyja pieršasna-niebałtyckaj dynastyi). A chto zasnavaŭ VKŁ važniej za toje chto zasnavaŭ pieršuju Lutvu. Bo biełarusy vyvodziać siabie ad svajoj apošniaj dziaržavy a nie ad proto-dziaržavy lucičaŭ jakaja vidać dasiahała až Biełaha moria na poŭnačy u Rasiei.
⤷ Trochi, Tut pra bałckaje pachodžańnie peŭnych biełaruskich proźviščaŭ viadziecca, a nie pra movu lijetuvisaŭ. U svaich kamentarach, ja patłumačyŭ, jakim čynam bałckaść prajaŭlajecca ŭ tych proźviščach. Kab heta zrabić, mova lijetuvisaŭ nie patrabujecca. Da taho ž, ja daŭ tłumačeńnie nazvy "Žiemajcija". Jak vyjaviłasia, u asnovie toj nazvy dva bałckich słova: "zeme" i "aitas" = "ziamla" i "aviečki"... Adkul tam potym kazły ŭzialisia, navuka poki nie ŭ kursie spravaŭ... :)
- pieršaje: NIE "nibyta", a absalutna dakładna, i ŭ hetym moža pierakanacca luby žadajučy, kali pahladzić zapis u nadrukavanym tekście Ipaćjeŭskaha letapisu:
"… prozvašasѧ Połѧnie Łѧchovѣ . druzii Luticѣ 13D. inii Mazovšanie ...", i tłumačeńnie znoski pad numaram 13 u abzacy
(staŭbcy) "Varianty" : "Ch. lutiči, prib.
litva." (Chlebnikovskij śpisok - lutiči, pribavleno litva);
- druhoje: hety zapis znachodzicca ŭ paviedamleńni ab raśsialeńni słavianskich plamionaŭ, heta značycca, paŭtaru, litva u im adniesiena da słavianaŭ;
- treciaje: sapraŭdy, staražytnaruskaje "druzii" moža taksami mieć značeńnie i "druźja" (i zaraz u rasiejskaj movie hučańnie druh-druhoj praktyčna supadaje), ale ŭ hetym paviedamleńni dajecca prosta pieralik plamionaŭ, a nie charakteryzujucca ichnyja adnosiny, što było b niedarečna;
- čaćviortaje: navat kali pryniać značeńnie "druźja, sojuźniki", to navat heta vyhladaje siensacyjaj i patrabuje vyśviatleńnia, jak, kali i pry jakich abstavinach zachodnija słavianie lutičy mahli być "druźjami-sajuźnikami" uschodnich słavianaŭ litvy.
)))))Artykuł zrobleny tak, byccam by bałty moŭna ŭpłyvali na słavian, a słavianie nie. Ciapierašnija bałckija histaryčnyja mify pra siabie časta karystajucca tym, što niamieckimi kryžakami byli ŭ kulturnym sensie źniščany narody, jakija znachodzilisia na poŭnač ad Mazovii. Hetyja narody razam sa skandynavami jak raz i zajmalisia kałanizacyjaj ziamiel, jakija znachodzilisia na šlachu "z varahaŭ u hreki", tamu jość vahomaja viersija ab tym, što ŭździejańnie hetych narodaŭ na narody našych ziamiel było našmat macniejšym va ŭsich sensach. Tamu jość infa, što biełarusy hienietyčna vielmi padobny da ciapierašnich mazaŭšan.
kali praz sotni hadou buduć vyvučać niki na forumach napr. taho ž Tutbaja ci Anłajniera to padumajuć, što tut žyła pałova anhielcau , a słavian byu mizerny pracent. Napeuna z proźviščami toje ž samaje było, zahadali usim vydumać sabie mianušku da niejkaj daty kali pryjdzie pierapisčyk. Chto što skazau, toje i zapisali. Napr. žonka mahła być jaćviažkaj, mužyk kryvič uziau pa prykołu bałckaje słova. Pražyli jany i vieś radavod tut u Biełarusi žyvie. A litoucy zaraz usie bałckaje prypisvajuć u svaju historyju, choć faktyčna tyja ludzi nikoli na Žamojcii nie byli
⤷murzik, tak pripisyvajtie i vy siebie "vsio bałtskoje", tolko dla načała pointieriesujties etim bałtskim, jazyki poizučajtie bałtijskije, litovskij vyučitie ili kakoj-nibud́ drievnieprusskij jeśli fanat, vodnyje nazvanija pouznavajtie v Biełorusi, oni očień mnohije bałtijsko-litovskije do samoj Moskvy. A potom užie i pripisyvajtie, kto žie miešajet )))
• PERSONA NON HRANATA •
🧟♂️ Treba pamiatać, što letuvisy na svaje preferencyi stvaryli siarod biełaruskich humanitaraŭ cełuju płyń praletuviskich zapradancaŭ. Takija, naprykład, chlebadajnuju im Letuvu zaŭždy nazyvajuć tolki Litvoju i, jak śledztva, biessaromna «pierapoščvajuć» letuviskija histaryčnyja kázački. Tamu, viadoma, naŭprost nie zaŭvažajuć, a to j nienavidziać zdabytki Jermałoviča, Tarasa, Dzieružynskaha.
❌ Ihnor apošniaha, naprykład, peŭnymi ajčynnymi medyjami pierajšoŭ usie miežy. Tamaka buduć niakvoleńka paviedamlać pra rasiejskuju papsu, pra rajal i seks u chmyzach, navat jak chtości ź ichnich dziare žynku! A Dzieružynski, što niby taranam prabiŭ u biełarusach honar za svaju minuŭščynu, dla ich daŭno pamior, jak tej Maksim.
____
📰 Čytajcie taksama:
«Chaču zrabić Paźniaka piersonaj non-hrata» — litoŭski aktyvist
⤷JANKA, zadumojtieś počiemu mnohije humanitarii podierživajut mnohoje iz litovskoj istoriohrafii? Možiet, potomu čto umiejut čitať nie tolko na russkom (na kotorom pišut Dieružinskij i Taras), a jeŝie i na inostrannych jazykach i umiejut sravnivať? Ničto nie miešajet vyučitsia i vam, čitať i sravnivať arhumienty. Uznajetie mnoho novoho i obohotitieś točno
⤷ JANKA, Jermałoviča daŭnym daŭno zaśmiajali za nieprafiesijanalizm i kazačnictva svaje ž, biełaruskija historyki z histfaka bdu i akademii bambuk.
Čytajcie, bratcy, tolki ruskija krynicy i ruskich historykaŭ, budzie vam mnoha ščaścia razam z bratami-maskavitami.
⤷ Pachožy chałop, Jermałovič amal nie pamylaŭsia, chto tam jaho krytykuje? Uschodniebałtyckija "śpiecyjalisty"? Litva Mindoŭha (a heta nie ŭsia litva a tolki čaść - vierchnieniomanskaja halina uschodnich jatviahaŭ) prykładna tam i była dzie jon vyznačaŭ, tolki troški bolš na zachad. Adziny kazus u tym što jon čamuści zanadta čaplaŭsia za tapanimiku.
1) Mažiejka, Mažiejkis rasprastranionnaja familija Litvy, 2) jesť mažas - maleńkij i familii Mažulis, Mažutis i druhije, 3) jesť niemierienno familij na jejkis. Vyvod dla litvinista? Proischodit ot Moisiej! :))))))
Prieždie čiem pierietiahivať na siebia odiejało "my tožie bałty, jeŝio počiŝie litovciev", pointieriesujties v načale etim bałtijskim! :)))
⤷Valadzimir, otkuda vy tolko, fantaziory, bieriotieś? Počitajtie prošu sierjoznuju naučnuju litieraturu, a nie tolko fiejsbuk. Počti dva stoletija užie priznano čto bałtijskije jazyki (točnieje, imienno litovskij) v Jevropie samyje archaičnyje, eto i jesť pofaktu tot žie indojevropiejskij jazyk, liš čuť modificyrovanyj. Bałty, hovorivšije na bałtijskich dialektach, žili ot Bałtijskoho moria do samoj Moskvy. Słavianskije jazyki eto očień poźnij konstrukt. V pra słavianskom jazykie riekanstruirujut takije žie formy, čto siejčas živy i upotrieblajutsia v litovskom jazykie. Śmiešno, kohda radi kusočka sriednieviekovoj istorii pieriečierkivajut vsiu linhvistiku )))
⤷Krasaviec, ja ŭsiaho tolki nahadaŭ ahulnaviadomyja fakty - što štučny termin "bałty" prydumaŭ niamiecki linhvist Niesielman, i što historyja nijakaha "bałckaha" etnasa, ci takoj etničnaj supolnaści NIE viedaje. Hetyja fakty absalutna nie admianiajuć daśledvańniaŭ linhvistaŭ, a tolki pakazvajuć, jak historyki u niejkich palityčnych metach umiejuć prydumlać histaryčnyja mify (na "bałtaŭ" pierapisali ledź nie ŭsiu prasłavianskuju historyju, a vieniedaŭ ź jaje vykinuli).
⤷ Valadzimir, my prosta vykarystoŭvajem termin bałty. Nichto tut nie śćviardžaje što jany mieli "manalitnuju" jednaść. I tym nie mieńš sam toj fakt što jany mieli padobnyja movy vyznačaje što koliś u niejkaj stupieni jednaść u ich była. Sprečka tolki pra toje u jakoje miery, tak?
a Belarusian from the time of the Polish-Lithuanian Commonwealth, wrote a book about the Sarmans in 1812, in which he spoke of Lithuanians, Latvians, Prussians and Curonians as belonging to one ethno-linguistic family, which is called Lithuanian. The book gives examples of "Lithuanian" words.
Recherches historiques sur l'origine des Sarmates, des Esclavons et des Slaves et sur les époques de la conversion de ces peuples au christianisme t. 1-4, Petersburg 1812
⤷vodž, heta vy i vašy adnadumcy "prosta vykarystoŭvajecie" termin bałty, ajany, lijetuvisy-lijetuvcy (a raniej savieckija, rasiejskija i biełaruskija historyki) jakraz ličać "bałtaŭ" etničnaju supolnaściu (naturalna nie "manalitnaj", čaho ŭ tyja časy być nie mahło, ale tym nie mieńš), jakaja zajmała terytoryju... ad Łaby (Elby) da Vołhi!! Heta značycca lijetuvcy na poŭnym surjozie i ŭpeŭniena adnosiać da "bałtaŭ" nie tolki kryvičoŭ i ińšych, ale i zachodnich słavianaŭ!! Pry tym što dla linhvista Niesielmana "bałty" byli ŭsiaho tolki "tearetyčna-kabinietnym" terminam!
Tak što sprečka ab tym, što nijakich "bałtaŭ", jak etničnaj supolnaści, u pryrodzie NIE isnavała. Što, nahadaju, zaraz pierakanaŭča zaśviedčyła hienietyka : sieniašnija "bałty" lijetuvcy - heta sumieś prasłavianskaj (na terytoryi Jeŭropy) hapłahrupy R1a i vuhra-finskaj hapłahrupy N1c1 prykładna paroŭnu - pa 40% ! Dyk chto ž zi ich u staražytnaści byli "bałtaimi" - prasłavianie ci vuhra-finy?? I chto ź ich žyŭ ad Łaby da Vołhi??
⤷ Valadzimir, u toj čas kali lucičy kałanizavali Kraj hetyja dvoje (R i N) na kolki ja razumieju ŭžo žyli razam u prybałtycy (pobač). A ŭ časy VKŁ N užo stracili svaju finskuju movu i movili pa-bałtycku. Adsiul, znoŭ taki jak i ŭ maim kamiencie vyšej, termin bałty prymianiajecca vyklučna linhvistyčna ŭ adnošańni da hibryda R + N. Hety hibryd pierastaŭ być fina-bałtam (linhvistyčna) i staŭ mono-bałtam (linhvistyčna).
⤷vodž, amal całkam z Vami zhodny. Ale treba zrabić šerah istotnych udakładnieńniaŭ, jakija vynikajuć z hruntoŭnaha navukovaha artykułu "Biełorusy: etnohieniez i śviaź s druhimi słavianskimi narodami s pozicii DNK-hienieałohii"http://innosfera.by/node/1835, jaki dastatkova śpiecyfičny, ale hałoŭnyja vysnovy padadzieny ŭ im "papularna", i jany, jak zdajecca, rasstaŭlajuć amal usie "kropki nad i" u pytańni pra "bałtaŭ" i słavianaŭ.
Cytata: "Sovmiestnyj analiz datirovok i raspriedielenija hienieałohičieskich linij u biełorusov i sosiednich narodov dajet vozmožnosť očiertiť nieskolko vołn zasielenija, kotoryje vnieśli svoj vkład v etnohieniez sovriemiennych biełorusov. Samyje rannije datirovki prośleživajutsia primierno s 4300 let nazad, kohda načałsia rost bałto-karpatskoj vietvi R1a1... K toj žie vołnie, skorieje vsieho, otnositsia i bolšinstvo nositielej hapłohruppy I1 u biełorusov i russkich. Etu vołnu možno usłovno nazvať avtochtonnoj... Śledujuŝaja po sčietu vołna śviazana s rostom južno-bałtijskoj vietvi N1c1, načavšimsia 2700±300 let nazad. V nastojaŝieje vriemia pik rasprostraniennosti etoj vietvi prichoditsia na Litvu i Łatviju,no eto nieobiazatielno označajet, čto jeje priedok žił imienno tam. Hapłohruppa N1c1 imiejet aziatskoje proischoždienije, a potomu nie mienieje vierojatno, čto jeje južno-bałtijskaja vietv sformirovałaś hdie-to vostočnieje i na bierieha Bałtijskoho moria jeje nositieli prišli nieskolko pozžie... Nakoniec, trieťja klučievaja datirovka popadajet na sieriedinu – koniec 1-ho tysiačieletija do n.e. Ona sootvietstvujet bystromu rostu «dinarskoj» vietvi I2a1b (2200±250 let nazad), sieviernoj jevrazijskoj vietvi R1a1 (2350±250 let nazad)... "
Jak bačna, hałoŭnymi aŭtachtonami na terytoryi RB byli prasłavianie i krychu paŭnočnajeŭrapiejcy, a vuhrafiny pryjšli prykładna na 1,5 tys.h. paźniej, i, źmiašaŭšysia z častkaj prasłavianaŭ, utvaryli etničnych "bałtaŭ" z amal prasłavianskaj "bałckaj" movaj. I iznoŭ paŭtaru, što falsifikatarami historyi termin "bałty" vykarystoŭvajecca NIE "vyklučna linhvistyčna", a jakraz u sensie etničnaj supolnaści, jakaja nibyta papiaredničała słavianam na hetaj terytoryi.
niama nijakich śćvierdžańniaŭ i dokazaŭ, što taponimy i proźviščy litoŭskaha (siońniašnija litoŭcy) pachodžańnia, bo nie zastałosia nijakich piśmovych krynicy na hetuju temu. my mahli mieć svaju bałckuju movu, jakaja padobnaja na siońniašniuju litoŭskuju. ale j hetamu niama nijakich dokazaŭ
Pra Rahojšu i chleb heta mnie nahadała, jak adna madam, što na mianie danosy miantam pisała, pry hetym zaŭsiody biła siabie ŭ hrudzi i kryčała, što jana - čystakroŭnaja palačka. A proźvišča pałovy jaje radni, što žyvuć u Polščy (Hlebowicz) - heta nie tradycyjnaja pieradača biełaruskaha proźvišča Hlebovič (ad imia Hleb), a ad słova "chleb".
Padobna u tablicach pachodžańnia imion možna znajści, što biełaruskaje proźvišča Šurpa - heta ad ciurskaha supa "šiurpa". Składalniki, vidavočna, nikoli nie čytali letapisaŭ i nie znajomy ź imionami jaćviažskich kniazioŭ (a taksama, što proźvišča heta vielmi raspaŭsiudžana ŭ vakolicach Skidziela - dzie žyli jaćviahi).
Mieńš treba Baranaŭskasa čytać pra asablivyja letuviskija imiony, aŭtar..
Častka biełarusaŭ pad uździejańniem prapahandy taksama ŭžo stała na hety tupikovy šlach, - i ichnaja pravincyjnaść, druhasnaść i zaležnaść ad ińšych - vidavočnyja.
Nahadaju - być haspadarom svajho losu - heta šukać svoj ŭłasny šlach, a NIE "tupa" zmahacca suprać kahości i padstaŭlać vušy pad čužynskuju łapšu, jakoj by pryhožaj i pravilnaj u ich jana ni vyhladała. Da hetaha zaklikaŭ biełarusaŭ sto hadoŭ tamu Ihnat Abdzirałovič: "Treba šukać na druhich šlachoch".
Dy proźniščy nie litoŭskija, a mienavita bałckija. Bo tyja proźviščy isnavali jašče da źjaŭleńnia sučasnych nacyi.
Tam usie Piatraŭskasy, Baranaŭskasy, Žukaŭskasy i Paŭłaŭskasy, to bok lituanizavanyja słavianskija proźviščy ŭ asnoŭnym.
I da, adroźnivajcie bałckija ad letuviskich, kali łaska. Bałtami byli i Jaćviahi, i Nalšany i ŭłasna Litva, jakija ŭsio asimilavalisia mienavita ŭ sučasnych biełarusaŭ.
To bok hety nie proźvišča adkulści zvonku, inšaha pachodžańnia, heta ŭsio spradviečnyja našyja proźviščy.
"Riekonkista" načałaś s Małoj Litvy i Žiemajtii tolko v koncie 19 vieka i zavieršiłaś s novolitovskim nacionalnym hosudarstvom -- vsio eto diełali ludi užie očień dalokije ot tutiejšich kak kulturno, hienietičieski, tak i hieohrafičieski.
Eto normalnyj chod vieŝiej -- połovina Britanskich ostrovov nosit kieltskije familii, absolutno nie ponimaja ni ich značienija, ni jazyka, no eto nie miešajet im hordiťsia svoimi dalekimi-dalekimi priedkami.
Połska kvitniet łacinoju,Litva kvitniet rusčiznoju:Biez toj v Połście nie priebudieš,Bieź siej v Litvie błaznom budieš.Toj łacina jezyk dajet,Ta biez Rusi nie vytrvajet.Viedź žie juž, Ruś, iž tva chvałaPo vsiem śvietie juž dojzrałažViesieli ž sie ty, Rusinie,Tva słava nikhdy nie zhinie!
Nahadaju, što u adnym sa staražytnaruskich letapisaŭ, u paviedamleńni pra raśsialeńnie słavianskich plamionaŭ, napisana: "druzii lutiči litva" (druhije lutiči litva). Rasiejskija falsifikatary historyi pra hety zapis, biezumoŭna, viedali (lijetuvskija, padazraju, taksama), ale paśpiachova chavali jaho ad hramadztva. Pakul nie nadyjšła epocha "ličby" i internetu, i mahčymaść daśledvać letapisy źjaviłasia ŭ luboha žadajučaha. I ŭ ich, kali čytać vielmi ŭvažliva, možna znajści jašče šmat čaho cikavaha i niečakanaha.
Napeuna z proźviščami toje ž samaje było, zahadali usim vydumać sabie mianušku da niejkaj daty kali pryjdzie pierapisčyk. Chto što skazau, toje i zapisali.
Napr. žonka mahła być jaćviažkaj, mužyk kryvič uziau pa prykołu bałckaje słova. Pražyli jany i vieś radavod tut u Biełarusi žyvie. A litoucy zaraz usie bałckaje prypisvajuć u svaju historyju, choć faktyčna tyja ludzi nikoli na Žamojcii nie byli
Počti dva stoletija užie priznano čto bałtijskije jazyki (točnieje, imienno litovskij) v Jevropie samyje archaičnyje, eto i jesť pofaktu tot žie indojevropiejskij jazyk, liš čuť modificyrovanyj. Bałty, hovorivšije na bałtijskich dialektach, žili ot Bałtijskoho moria do samoj Moskvy. Słavianskije jazyki eto očień poźnij konstrukt. V pra słavianskom jazykie riekanstruirujut takije žie formy, čto siejčas živy i upotrieblajutsia v litovskom jazykie.
Śmiešno, kohda radi kusočka sriednieviekovoj istorii pieriečierkivajut vsiu linhvistiku )))