Dy nie budziem my z taboj mučycca. Chto moh, toj daŭno źjechaŭ. I šmat chto zaraz ŭ pracesie pierajezdu. My ž dla vas tam "lišnija ludzi". Pavier, kałhaśnik, pa tabie nichto z nas sumavać nie budzie.
Uračy dałžny byli javo virus lačyć mietadam prykładyvanija łapucha, a patom iščo vystavić jamu ščot na apłatu, kak eta dziełajut u rajonych balnicach. Patrebna kapielnica - idzi snačała kupi i pryniasi rastvor, ukoł ździełać treba - kupi špryc i płastyr, hałava balić - kupi i vypiej analhinu. Vot i ŭsio lačenije na dziareŭni. Moža tahda on zadumajecca v kakom sastajanii nachodzicca miedzicyna, asobienna paśla javo represij prociv uračej, i nie tolka. A to takimi tempami skora krasaŭcy buduć lačyć i klizmy stavić na dziareŭni. A možet ani ŭže eta dziełajut?
Pomriot, kak luboj śmiertnyj, no s jeho bahažom tolko v piekło opriedielat.
A dieti i vnuki dołho budut rassčityvaťsia nieuriadicami, nieustrojstvom i svoim zdorovjem za vsie dieła, dieliški i pochoždienija nienormalnoho rodstvieńnika, dažie dołłary i vłasť nie pomohut.
Ryhoryč, tolko ty po nastojaŝiemu možieš nakazať narodiec za vybor 1994 hoda! Tak dieržať! Nakazyvaj tak, čtoby potomki proklali svoich priedkov, kotoryje sovieršili takoj vybor!
Darečy - tut nie schłusiŭ. Pra jaho "voś-voś užo chutka" ja pačaŭ čuć ad 1996 hoda. I ničoha ź im nie zdaryłaś. Nu kaniešnie - svoj čas pryjdzie, ale tut jen pravy - jašče nie chutka. Užo kaho, a jaho dahladajuć. I hetym razam - usčali verchał i čakańni z prostaj smarkataj chvaroby.
I hetym razam - usčali verchał i čakańni z prostaj smarkataj chvaroby.
jeśli b on był odin
a-to vied́ očień mnoho tiech, komu pri niem syto i udobno