U Hrodzienskim zaaparku lemuraŭ ratujuć ad zimovaj markoty z dapamohaj čarapach
Lemury — žyvioły ciepłalubivyja. Z nadychodam chaładoŭ jany adpraŭlajucca zimavać va ŭnutrany valjer i zastajucca tam da viasny i pačynajuć markocicca. Ale supracoŭniki Hrodzienskaha zaaparka prydumali dla ich leki.
Lemuram, ruchavym i dapytlivym žyviołam, znachodžańnie ŭ zamknionaj prastory dajecca niaprosta. Šmat čaho supracoŭniki zaaparka pierasprabavali, kab ich paciešyć, ale samymi efiektyŭnymi lekami ad zimovaj markoty dla ich stała padsialeńnie ŭ valjer dźviuch stepavych čarapach.
«Spačatku prymaty pastavilisia da navasiołaŭ ź vialikim padazreńniem, ale praź niekalki dzion pryvykli da ich i navat pasiabravali. Ciapier lemury ŭžo biez bojazi padychodziać da čarapašak, padoŭhu nazirajuć za imi, dakranajucca łapkami da pancyra i navat padkradajuć ježu ŭ svaich marudlivych susiedak», — raspaviali ŭ zaaparku.
Tam taksama adznačyli, što sa źjaŭleńniem novych susiedziaŭ lemury Hłobus, Santa i Šery pierastali sumavać.
na majo ekzaltavanaje:
- oj, kakije miłyje! - ja ŭpieršyniu ŭbačyła maleńkich čarapašak
jana:
- a vy ponimajetie, čto biez dołžnoho uchoda oni budut miedlenno umirať?
u mianie ŭ hałavie adrazu praniesłasia ŭsio - i kolki čarapaški žyvuć, i jak składana ich zrazumieć i inš., i inš... i ja takaja:
- o nie. vy pravyja - heta nie majo