Ci patrebna vakcynacyja ludziam z panižanym abo pryhniečanym imunitetam?
Ludzi sa źnižanym abo pryhniečanym imunitetam pavinny być vakcynavany ŭ pieršuju čarhu, bo ŭvachodziać u hrupu ryzyki i čaściej za inšych pieranosiać karanavirus u ciažkaj formie, až da śmiarotnaha vyniku.
Takim mierkavańniem padzialiŭsia doktar-infiekcyjanist rektar Homielskaha dziaržaŭnaha miedycynskaha ŭniviersiteta doktar miedycynskich navuk dacent Ihar Stoma, paviedamlajuć Minsk-naviny.
Ihar Stoma padkreślivaje, što danyja ab pieršaj chvali karanavirusa ŭ Italii pakazali: kožny piaty pamierły ad infiekcyi čałaviek mieŭ ankałohiju toj ci inšaj formy. Ale, kali b na momant zaražeńnia jany znachodzilisia pad abaronaj vakcyny, mahčyma, ich udałosia b vylečyć, a paźniej — pieravieści ankazachvorvańnie ŭ stadyju remisii.
Na padstavie hetych źviestak možna śćviardžać, što ludzi sa źnižanym imunitetam pavinny być pryščepleny ŭ pieršuju čarhu, ličyć ekśpiert.
— Viadoma, chaču padkreślić, rašeńnie ab terminach vakcynacyi pavinna prymacca na kansiliumie pry ŭdziele profilnych śpiecyjalistaŭ, jakija viaduć hetaha pacyjenta. Heta nie samastojnaje rašeńnie, jano pavinna być abhruntavana śpiecyjalistami adpaviednaha profilu — udakładniaje miedyk.
Pry hetym zrabić pryščepku ludziam ź imunasupresijaj ekśpiert vielmi rekamienduje. Pavodle jaho słoŭ, efiekt ad vakcyny choć i moža być niekalki źnižany z-za asablivaściaŭ pracy ich arhanizma, ale nie daviedzieny da nula.