Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
28.01.2023 / 21:25RusŁacBieł

«Zubnyja karonki ŭsio jašče zdajuć». Supracoŭniki łambardaŭ pra svaju pracu i klijentaŭ

Łambardy siońnia možna sustreć usiudy, u adnym Minsku ich naličvajecca kala 200. Jany karystajucca popytam u nasielnictva, tamu što hrošy tut vydajuć chutka i praktyčna bieź lišnich pytańniaŭ: nie patrebnyja daviedki ab dachodach, paručycieli, kredytnaja historyja, nie prosiać zapaŭniać ankiety. Dastatkova mieć pry sabie kaštoŭnuju reč (pažadana svaju) i pašpart — usio. Onliner daviedaŭsia, što pakidajuć u zakład biełarusy, ci možna pryhladzieć tannyja tavary i pasprabavaŭ zdać zołata ŭ roznyja łambardy.

 

Kali sproščana, praca tut pabudavanaja tak: vy pakidajecie ŭ zakład, naprykład, smartfon na miesiac, atrymlivajecie hrošy i zatym vykuplajecie jaho z adsotkami — na ich łambard i žyvie. Nie vykupili za adviedzieny termin — jość jašče 30 dzion, paśla čaho łambard sam realizuje tavar, i nichto nikomu ničoha nie pavinien. 

— Łambardy jość u lubym rajonie horada, a nie tolki ŭ «spalnikach». Samy papularny rajon — Sucharava, — zapeŭnivaje śpiecyjalist pa łambardnaj dziejnaści Volha Hardzijevič. — Tut šmat novabudoŭlaŭ, i jon miažuje ź niekalkimi rajonami: Paŭdniovy Zachad, Malinaŭka, Zachad, Kamiennaja Horka. Bo łambardaŭ vielmi šmat, ludzi hladziać tyja, što znachodziacca kala doma ci pracy. 

Papiaredni hod dla łambardaŭ vydaŭsia ŭdałym (niechta navat kaža, što jon byŭ samym lepšym). Źviazana heta z pavialičanaj patrebaj nasielnictva: maŭlaŭ, apietyty pavysilisia, ceny padnialisia, a zarobak zatrymlivali čaściej. Byvała, što ŭ kropkach brakavała hatoŭki, kab vydać mikrapazyki ŭsim žadajučym. 

— Čaściej za ŭsio ludzi prychodziać pierad śviatami: patrebnyja hrošy na padarunki, albo nie chapaje srodkaŭ paśla ich pakupki. Uletku mianiajuć techniku na mora, — praciahvaje Volha Hardzijevič. 

Kankurencyja ŭ hetym siehmiencie, miakka kažučy, vysokaja, byvaje, što na adnym piatačku ŭ dyjapazonie niekalkich mietraŭ raźmiaščajucca try-čatyry łambardy. Klijentaŭ pryvablivajuć pracentnymi staŭkami i acenkaj tavaraŭ: niedzie vaš pyłasos nie voźmuć, a niedzie ŭbačać u im pretendenta na vitrynu. Kolki naviedvalnikaŭ za miesiac treba, kab łambard trymaŭsia, nie kažuć, bo sprava nie ŭ kolkaści ludziej, a ŭ sumach pazyk. 

«Kamuści rezka treba adramantavać zuby — voś i niasuć rečy ŭ łambard»

Na łambardy časta hladziać skosa: pracenty — dzikija, častka klijentury vyklikaje sumnievy, a nichto nie choča asacyjavać siabie sa złodziejami dy narkamanami. Ale, moža, usio nie tak drenna? 

— Čym vyšejšaja finansavaja piśmiennaść u ludziej, tym bolš u nas klijentaŭ, tamu što jany razumiejuć, što marnujuć mienš času na afarmleńnie, — zapeŭnivaje śpiecyjalist pa łambardach. 

Pakul vy dumajecie, jak źviazanyja marnavańnie času na afarmleńnie papier i mikrazajom pad adčuvalny adsotak, raspaviadziom vam pra śviežy incydent. Tydni dva tamu adzin taki «finansava piśmienny» vyrašyŭ zarabić. Płan byŭ prosty: z dapamohaj naža zapałochać supracoŭnicu, uziać z kasy ŭsiu drobiaź i schavacca. Tak za niekalki hadzin 22-hadovy chłopiec atrymaŭ tolki status padazravanaha. 

— Takoje moža być. Niebiaśpiečnaja ŭ nas praca, ale jość knopka, milicyja pryjazdžaje imhnienna, za 3-4 chviliny. Dy tut i kraści niama čaho, bo ŭsio zołata i vialikija sumy zachoŭvajucca ŭ siejfie, jaho panieści budzie składana, a ŭ kasie ranicaj hrošaj moža i nie być.

 

I sapraŭdy, abarona i sistema achovy ŭ łambardaŭ kruciejšaja, čym u juvielirnych kramach: rašotki na voknach, niekalki knopak pad stałom, takaja ž knopka na birulcy, niekalki kamier videanazirańnia, siejf i škło pamiž tavaraznaŭcam i klijentam. Tolki tut supracoŭnik znachodzicca sam-nasam z naviedvalnikam i pa susiedstvie niama vialikaj kolkaści ludziej — voś i ŭsia roźnica. 

— Asnoŭnaja pryčyna zvarotu — haleča: ludziam nie chapaje hrošaj da zarpłaty abo piensii. Kamuści rezka treba adramantavać zuby, apłacić lekara ŭ pryvatnaj klinicy. Jość stereatypy, što da nas chodziać piensijaniery i ałkaholiki, ale heta nie tak. 

Kali čałaviek nie maje dakumientaŭ, to reč moža być kradzienaj. Ale znoŭ ža jość pastajannyja klijenty, jakija nosiać adnu i tuju ž reč. My viedajem, što čałaviek jaje vykupić i što naležyć jana jamu. Ludziam terminova patrebnyja hrošy, dyk jany telefon z kišeni dastali, hadzińnik z ruki źniali — i zdajuć. 

Vyznačyć, kradzienaja reč ci nie, prosta, tolki kali, naprykład, chłopiec pryniasie žanočyja zavušnicy. U astatnim usio, što my možam rabić, — heta zadavać pytańni i hladzieć na reakcyju. Jašče vielmi časta ŭ kradzienych telefonach nie vychodziać z akaŭntaŭ ci nie mianiajuć fota na zastaŭcy. 

Milicyju ŭ takich vypadkach adrazu nie vyklikajuć: heta ŭsiaho tolki padazreńni, jakija jašče idzi dakažy. Tamu prosta admaŭlajuć u pazycy, a toje, što padazrony hramadzianin zdaść tavar u łambard praz darohu, nikoha nie chvaluje. 

Piensijaniery nosiać zołata, moładź — techniku

Nie ŭsie viedajuć, ale ŭ łambard, akramia zołata, možna zdać praktyčna luby kaštoŭny pradmiet: juvielirnyja, futravyja vyraby, hadzińnik, maniety, antykvarnyja, brendavyja rečy, ličbavuju, bytavuju, budaŭničuju techniku, prafiesijnaje abstalavańnie, instrumienty i navat aŭtamabili.

 

Rečy biaruć pad zakład na roznych umovach: chtości patrabuje karobku, dakumienty, čeki, a kamuści ŭsio roŭna, choć epilatar vykarystany prynoś. Sprava ŭ tym, što idealny łambard tak i pavinien pracavać — pry ŭmovie, što rečy abaviazkova vykupiać. Zołata ŭ jakaści zakładu, viadoma, varyjant biasprojhryšny, bo jaho zdajuć dziaržavie. Pa inšych rečach užo hladziać: dzieści ciažka vyznačyć košt, dzieści patrebnaje miesca dla zachoŭvańnia. A z tymi ž futrami dyk naohuł hałavu złamać možna: pajeść mol — i kudy jaje?

 

Jak vyznačajuć košt rečaŭ? Adkaz ździviŭ: šukajuć taki ž tavar na «Barachołcy» i padobnych placoŭkach. Nie znajšli — rajacca sa starejšymi, huhlać vytvorcaŭ i čort jaho viedaje jak, ale nazyvajuć svoj košt (ci admaŭlajuć).

— Byvaje, prynosiać vialikija strazy i zapeŭnivajuć, što heta bryljanty. Mohuć prynieści DVD ci vidzik, kryštal, antykvarnyja rečy z SSSR… Niejak navat chaładzilnik pryvozili. Zubnyja karonki sapraŭdy jašče zdajuć (tolki jany pavinny być pačyščanyja) — tam vielmi vysokaja sproba, i vaha ŭ ich dobraja.

Adzin raz prynieśli pakiet, kažuć: pahladzicie, moža, niešta padydzie. A tam mašynka dla stryžki razam z vałasami. Byvaje, pyłasos pryniasuć sa śmiećciem: nu vielmi terminova čałavieku patrebnyja hrošy. Jość klijenty, jakija zdajuć rovary prosta na zachoŭvańnie, kab miesca doma nie zajmali, — vychodzić kala 2 rubloŭ za dzień.

 

Byvaje, što reč u łambardzie lažyć hadami.

— Kali pradali reč klijenta daražej, čym jon pavinien nam z ulikam pracentaŭ, my abaviazanyja viarnuć hetuju roźnicu. Telefanujem, prosim pryjści, navat kali roźnica 50 kapiejek.

Ź juvielirki čaściej za ŭsio zdajuć zaručalnyja piarścionki — jany jość amal va ŭsich. Mužčyny tak naŭprost i kažuć: «Mnie treba ź siabrami sustrecca, žonka ŭ kamandziroŭcy — što mnie, hrošaj u susieda prasić? Lepš zaniasu, a praź piać dzion nazad vykuplu, paru rubloŭ pierapłaču, i ŭsio». 

Jość adzin niuans dla tych, chto nie zabiraje svaju majomaść z łambardaŭ: luby bank bačyć, što ŭ vas zakład ci što vy nie zmahli vykupić svaju reč. Adsiul źjaŭlajucca sumnievy ŭ vašaj płaciežazdolnaści, i jość ryzyka pačuć «nie» pry afarmleńni kredytu. Tamu kali meta — mienavita prodaž, to zołata rekamiendujuć zdavać u skupku, a niepatrebnyja rečy realizoŭvać na barachołkach (tut z terminovaściu mohuć być prablemy).

 

— Pry acency juvielirnych vyrabaŭ kamień adymajecca, jaho zamierać i vyznačajuć vahu — jość cełaja tablica. Kali zołata prynosiać biez proby, jaje daviedvajucca z dapamohaj śpiecyjalnych reaktyvaŭ. Pracedura acenki zajmaje piać chvilin.

 

Pradajom zołata ŭ roznyja łambardy. Raźbiežka pry acency — amal 20%

A zaraz pasprabujem zdać hadzińnik. Šviejcarskich nie znajšli, dy i ź imi było b sumna (zrazumieła, što zabiaruć bieź lišnich pytańniaŭ), tamu ŭskładniajem kviest i zdajom staryja kitajskija. U paru da ich prosim vyznačyć košt załatoha łancužka.

 

 U łambardzie «SielektPromFinans» załaty łancužok vahoj 1,475 hrama, abliŭšy reaktyvam i vyznačyŭšy 585-ju probu, acanili ŭ 88 rubloŭ. Zapeŭnivajuć, što ŭsiaredzinie jość spružyna, jakaja nie z zołata. Jašče skazali, što zdać možna i tańniej, tady i pierapłaty pa pracentach buduć mienšyja.

 

Hadzińnik, jak i zołata, vyvučajuć praz pavieličalnaje škło ŭ pošukach skołaŭ. Košt manitorać u internecie na roznych barachołkach. Kali tam nie znachodziać, lezuć na zamiežnyja sajty, kab choć ad niečaha adšturchnucca. Tut ich acanili ŭ 50 rubloŭ, praz 30 dzion budu vykuplać za 54 rubli z kapiejkami. Možna i patarhavacca, ale hety pryvilej dastupny tolki pastajannym klijentam.

 

Nastupnym byŭ «JeŭraŁambard». Praz darohu za toj ža łancužok možna atrymać na 7 rubloŭ bolš (acanili ŭ 95). Hadzińnik tut nie ŭziali: kažuć, minimalnaja drapina ci skoł — i buduć prablemy z prodažam, lepš pierastrachavacca.

 

Vitryna tut vyhladaje «bahaciej». Asabliva ŭrazili epilatary, bajan, kaljan i roznyja kuchonnyja rečy. Taksama byŭ darahi hadzińnik. Dy i z zołatam tut abychodziacca krychu inakš. Reaktyŭ na vyrab nie ljuć. Spačatku łancužok truć ab kamień, a ŭžo jaho ŭvilhatniajuć rastvoram. Palityka — brać usio pavodle instrukcyi. 

— Hadzińnik — heta ŭsiudy supiernielikvid, asabliva darahija. Byvaje, ich pa dva hady pradajuć. Jašče ź imi lohka pamylicca, naprykład zapłacić bolš, čym jany kaštujuć. Kali reč darahaja, pryjedzie čałaviek i pahladzić, — tłumačyć supracoŭnik łambarda Uładzisłaŭ. — Pakul nie pačaŭ tut pracavać, taksama dumaŭ, što łambard — heta miesca, kudy nosiać kradzienaje. Ale ciapier mierkavańnie pamianiałasia. My chočam razburyć hety stereatyp, kab ludzi ŭsprymali nas jak paŭnavartasnuju kramu techniki, dzie ciabie prakansultujuć. 

— Dobra raźbirajeciesia ŭ technicy, kab kansultavać? 

— Heta prychodzić z vopytam. Mahu razabracca ŭ tym, čym karystajusia sam, a voś techniku, jakuju bačyŭ dva razy ŭ žyćci, zahuhlu ci spytaju ŭ kaleh. 

Treci łambard — «Kraftech». 

— Hadzińnik prymajem tolki sa skrynkaj i dakumientami. 

— Heta kab pierakanacca, što jon moj?

— I z dakumientami kradzienaje prynosiać, heta nie panaceja, prosta tak šaniec prodažu vyšejšy.  

Łancužok tut acanili daražej za ŭsio — u 100 rubloŭ.

Apošnim byŭ «Univiersalny łambard». Hadzińnik choć i abazvali kitajskim tandetam, ale za jaho hatovyja dać 30 rubloŭ! Užo niešta. Za łancužok prapanavali 85 rubloŭ.

 

Čamu va ŭsich roznaja cana na adzin i toj ža łancužok?

— Zaležyć ad acenki. Hladzim pa vazie, vonkavym faktary. Łancužok u vas vydźmuty, i ŭ im jość spružyna, tamu robicca źnižka.

Prosty ekśpierymient i prostaje zaklučeńnie: zaŭsiody znojducca tyja, chto zrobić bolš pryvabnuju prapanovu. Bałazie vahi pakazali adnolkavuju vahu ŭsiudy. Pry zvarocie ŭ łambard lepš siabravać z aryfmietykaj i movami i ŭvažliva aznajamlacca z damovaj pry afarmleńni.

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera