Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
19.10.2022 / 19:2422RusŁacBieł

«Z-za majho piesimistyčnaha nastroju dalej vyrašyli, kab ja sam nie chvalavaŭsia i inšych nie chvalavaŭ». Były prakuror Aleh Talerčyk raskazaŭ, čamu pakinuŭ BYPOL

Eks-supracoŭnik Hienieralnaj prakuratury Aleh Talerčyk zapisaŭ videa, u jakim zajaviŭ pra toje, što pakidaje abjadnańnie byłych siłavikoŭ. U zvarocie jon zajaviŭ, što pryčyna takoha rašeńnia — «niekatoryja abstaviny, ź jakimi ja nie mahu pahadzicca i jakija dla mianie vyklučajuć mahčymaść praciahu supracoŭnictva ź inšymi suzasnavalnikami BYPOL». «Zierkało» raspytała ciapier užo byłoha bajpołaŭca, što stała pryčynaj takoha rašeńnia.

«Drobnyja roznahałośsi vylilisia ŭ prapanovu padpisać damovu ab nierazhałošvańni»

— Čamu vy syšli? Zdaryŭsia niejki kanflikt? Vy ž staražył BYPOL, taki ž jak Azaraŭ.

— My prykładna ŭ adzin čas pryjšli, z roźnicaj u tydzień. Jak tut aściarožna vykazacca, kab patłumačyć situacyju i nie naškodzić našamu apazicyjnamu ruchu… Takaja tonkaja materyja.

Pačnu z taho, što ja pryzvyčajeny adkazvać za toje, što rablu. I dla hetaha ja pavinien viedać, čym zajmajusia. Kali byŭ 2020 hod, kali stała jasna, što Hienieralnaja prakuratura, dzie ja prachodziŭ słužbu, nie budzie nijak reahavać u adpaviednaści z zakonam na tyja złačynstvy, jakija byli ździejśnienyja ŭ dačynieńni da biełarusaŭ supracoŭnikami tak zvanych pravaachoŭnych orhanaŭ, ja pryniaŭ dla siabie rašeńnie, što nie zmahu źmirycca z hetym ni jak čałaviek, ni jak juryst, u mianie niama mahčymaści praciahvać słužbu. Ja zrabiŭ publičnuju zajavu — i syšoŭ. Jakraz pad Narodny ultymatum.

Za dva hady pracy ŭ BYPOL zdaryłasia tak, što niejkim čynam straciŭsia davier pamiž mnoj i astatnimi členami kamandy. Ludzi mohuć abjadnoŭvacca, kali jość ahulnaja meta palityčnaja — heta karotkaterminovaja meta. A kab kamanda była bolš ustojlivaja, patrebnyja niejkija ahulnyja pohlady na mietady baraćby, na ramki, u jakich isnuje arhanizacyja. Nu i niejkija ahulnyja fundamientalnyja palityčnyja pohlady i kaštoŭnaści.

Tak atrymałasia, što ŭ nas ujaŭleńni roźnilisia. U svoj čas mnie zdałosia, što BYPOL stanovicca bolš miedyjnaj arhanizacyjaj. Miedyjnaj i miedyjna-palityčnaj. Ad imia arhanizacyi zajaŭlajucca palityčnyja ambicyi. Robiacca zajavy ab tym, što, mahčyma, stvorym partyju z 200 členaŭ našaj kamandy. Publična zajaŭlajem, što ŭžo padrychtavana kala 1000 biełarusaŭ, jakija prajšli strałkovuju i vajskovuju padrychtoŭku (na samaj spravie, u lipieni hetaha hoda Azaraŭ zajaŭlaŭ, što padrychtavanyja 100 čałaviek i jašče 800 stajać na čarzie. — Zaŭv. red.). Robim inšyja zajavy ab tym, što płan «Pieramoha» hatovy i my hatovyja dziejničać.

Kab padpisvacca pad hetymi zajavami, ja pavinien viedać abstanoŭku. Ale tak zdaryłasia, što mnie nieviadoma pra toje, ci jość padstavy rabić takija zajavy. Ja, jak i vy, daviedvajusia pra takija surjoznyja rečy, za jakija treba nieści palityčnuju adkaznaść, ź ŚMI. Sa svajho boku sprabavaŭ niejak skarektavać, paznačyć, što dla mianie takaja pazicyja i takija pavodziny nieprymalnyja. Ale inšyja členy kamandy ličać, što ŭ pryncypie mahčyma pavodzić siabie takim čynam u palityčnym poli.

Ja razumieju, apazicyja ŭtrymlivajecca na hranty, tamu što nijakaja jeŭrapiejskaja supolnaść, nijakaja suśvietnaja supolnaść nie daje hrašovyja srodki i resursy na tyja nieabchodnyja śpiecyjalnyja srodki, jakija mahli b paŭpłyvać na źmianieńnie palityčnaha stanovišča ŭ Biełarusi (tolki miedyja i adukacyjnyja prahramy). Ale, na moj pohlad, u apošni čas my zanadta zachapilisia miedyjaprajektami. Taja samaja śpiecyjalnaja padrychtoŭka, jakuju my viadziem, pavinna prachodzić u cišyni. Choć, ź inšaha boku, kali ty jaje pravodziš u cišyni, składana pryciahvać danaty, jakija vykarystoŭvajucca na takuju dziejnaść.

Pakolki ja ŭ tym liku źjaŭlajusia zasnavalnikam hetaj «fundacyi», členam praŭleńnia i niasu adkaznaść, u mianie byli pytańni, jak my isnujem, na jakija srodki, jakim čynam jany da nas pastupajuć. Prapanoŭvaŭ pravieści niejkuju finansavuju spravazdačnaść, ale nie sustreŭ razumieńnia ŭ hetym pytańni.

Pieršaja sustreča byłych siłavikoŭ, jakija zajavili ab stvareńni BYPOL, sa Śviatłanaj Cichanoŭskaj 20 kastryčnika 2020 hoda ŭ Varšavie. Fota: Aficyjny telehram-kanał Śviatłany Cichanoŭskaj

U vyniku takija drobnyja roznahałośsi vylilisia ŭ prapanovu padpisać damovu ab nierazhałošvańni. Narmalnaja praktyka, ale hety dahavor taki ŭsioachopny, jon tyčycca nie prosta sakretnych źviestak i asabistych źviestak trecich asob. Jon tyčycca i niemahčymaści samakrytyki, niemahčymaści krytyki jak samoj arhanizacyi, tak i jaje členaŭ, niemahčymaści naohuł paviedamlać pra što-niebudź, navat kali niešta idzie nie tak. Zabarona na 10 hadoŭ pad pahrozaj surjoznaha štrafu.

Ja admoviŭsia ad takoha pahadnieńnia, jakoje robić ź mianie maŭklivaha pahadžalnika z usim, što b ni rabiła maja kamanda. My prymajem rašeńnie bolšaściu. Kamanda pryniała rašeńnie — ja pavinien padparadkavacca. Ale kali pry hetym ja nie zhodny ŭnutrana jak čałaviek i jak juryst, ale ja padpisaŭ takoje pahadnieńnie, to pavinien maŭčać 10 hadoŭ albo čakać niejkaha štrafu. Ja patłumačyŭ svaim kaleham, što nie mahu padpisać taki dakumient. Dla mianie jak jurysta heta surjozna.

My dva hady pracavali biez padobnych pahadnieńniaŭ. I paśpiachova pracavali: nijakaja sakretnaja infarmacyja nie vyciakała z arhanizacyi. Tut, znoŭ-taki, psieŭdarazumieńnie niejkich jeŭrapiejskich kaštoŭnaściaŭ: raz my stanovimsia palityčnaj arhanizavanaj strukturaj, my pavinny pierachodzić nibyta na rejki prava i jeŭrapiejskich kaštoŭnaściaŭ. Ale na moj pohlad jak jurysta, heta prosta kabalnyja ŭmovy, nijak nie źviazanyja ź jeŭrapieizacyjaj.

Paśla takoj pazicyi była zvarotnaja reakcyja, što ŭ takim vypadku my nie možam tabie da kanca daviarać i paśviačać u spravy arhanizacyi. Takim čynam atrymaŭsia infarmacyjny vakuum. Heta značyć, arhanizacyja dziejničaje i pracuje, ale ja nie ŭ kursie, čym jana zajmajecca, jakimi mietadami jana apieruje i da jakich kančatkovych metaŭ idzie. Daviedvajusia heta, jak i luby inšy biełarus, z taho, što publikujecca. Dla mianie heta nieprymalna, tamu ja pryniaŭ rašeńnie pakinuć BYPOL.

«Viedajecie, navat pry režymie Łukašenki, kali ja ŭ Hienieralnaj prakuratury pracavaŭ, u mianie byŭ bolš ilhotny režym pracoŭnych abaviazacielstvaŭ»

— Vy nie pieršy, chto syšoŭ. Toj ža eks-śledčy Andrej Astapovič, jaki taksama źjaŭlajecca zasnavalnikam, pakinuŭ BYPOL. Heta niejkaja tendencyja abo nie źviazanyja pamiž saboj vypadki?

— Heta roznyja vypadki. Astapovič syšoŭ u pačatku, kali my jašče navat nie viedali, jak budziem dziejničać. My ŭjaŭlali, ale nie było ŭpeŭnienaści, my nie stajali ćviorda na nahach. Byŭ incydent, kali jon zachoča, to rastłumačyć. Z pačatku hetaha hoda z nami niama i Ihara Łobana (eks-śledčy pa asabliva važnych spravach pa Hrodzienskaj vobłaści, zvolniŭsia ŭ žniŭni 2020 hoda, taksama stajaŭ la vytokaŭ BYPOL. — Zaŭv. red.). U jaho taksama jość svaje pryčyny, čamu tak adbyłosia. Kamientavać ich nie budu.

Mianie jašče biantežyć… Nie chočacca havaryć pra finansy, ale kali ja adkazvaju za arhanizacyju i nie viedaju, što i jak, to prabačcie. Potym mnie mohuć biełarusy pradjavić, kali było niešta surjoznaje. Ale moža, i nie było ničoha, ja nie kažu, što tam było niešta. Sam fakt, što zastaješsia ŭ niedaśviedčanaści, pry hetym daviedvaješsia ź ŚMI, što našy kalehi paralelna stvarajuć jašče adnyja «fundacyi» z takimi ž metami i zadačami. Heta niejak dla mianie dziŭna.

Paŭtarusia, ja niasu adkaznaść za toje, što rabiŭ. Za heta ja adkazvaju i pierad saboj, i pierad ludźmi. Kali nie mahu niešta kantralavać, to padpisvacca pad hetaj dziejnaściu ja nie mahu. Niešta źmianić? Tak, tam možna było b źmianić. My šukali punkty sudakranańnia, ale niejak nie znajšli. Usio ŭpierłasia ŭ hetaje pahadnieńnie ab zabaronie havaryć i krytykavać. Viedajecie, navat pry režymie Łukašenki, kali ja ŭ Hienieralnaj prakuratury pracavaŭ, u mianie byŭ bolš ilhotny režym pracoŭnych abaviazacielstvaŭ.

Aleh Talerčyk na forumie»Novaja Biełaruś». Vilnia, 8 žniŭnia 2022 hoda. Fota: Zierkało

— Na padstavie čaho było pryniata takoje rašeńnie? Krytykavać — heta ž narmalna. Prasić spravazdačy — całkam zrazumieła.

— Heta matyvujecca z boku maich kalehaŭ tym, što naša dziejnaść sakretnaja. I my pavinny hetuju sakretnaść paćvierdzić nie tolki mužčynskim słovam, ale i takim pahadnieńniem. Kali ja tłumaču, što pahadnieńnie nastolki šyrokaje, što zabaraniaje, utryrujučy, kazać navat toje, što chtości z nas ździajśniaje złačynstva, to ŭ adkaz čuju: heta absurdnaja situacyja, jakoj nie moža być nikoli. Ale kali jaje nie moža być nikoli, to navošta dapuskać zabaronu na jaje abmierkavańnie? Dla maich kalehaŭ — heta prosta jeŭrapiejski znak jakaści.

— Kali vy pryniali rašeńnie ab tym, što ŭsio, treba sychodzić? Heta supała, moža być, ź niejkimi palityčnymi padziejami?

— Nie, z palityčnymi padziejami heta nie supała. Rašeńnie śpieła i takaja situacyja visieła ŭ pavietry ŭžo dzieści miesiac. Ja braŭ navat adhuł, kab heta ŭsio asensavać. Zrazumieŭ, što heta prosta zaciahvańnie času. My nie možam pieraadoleć supiarečnaść. I dalej niama sensu.

— Kali pradstaŭnik BYPOL staŭ pradstaŭnikom Abjadnanaha pierachodnaha kabinieta, kamanda radaja była? Azarava padtrymali?

— Ja sam aktyŭna prymaŭ udzieł u tym, kab Kabiniet adbyŭsia. Ja byŭ i na kanfierencyi (Kanfierencyja «Novaja Biełaruś» prachodziła ŭ Vilni 8-9 žniŭnia 2022 hoda. — Zaŭv. red.), i prymaŭ udzieł u pieramovach. 

Tamu što ŭsio heta ruch, pra jaki my havorym, — heta nie tolki ruch supracivu z kvietkami i šarykami. A ruch, [zaklikany] pakazać patencyjał, što sapraŭdy jość mužčyny, jakija mohuć dapamahčy vyrašyć los Biełarusi. Jon pavinien mieć palityčnuju nadbudovu, kab krainy Jeŭropy nie dumali, što tut źbirajucca niejkija bandfarmavańni niepadkantrolnyja. Dla hetaha i stvaraŭsia Kabiniet, kab mieć hety palityčny parason. I mahčymaść dziejničać u inšym klučy, u jakim raniej jašče biełaruskaja apazicyja nie dziejničała. Va ŭsiakim vypadku, nie tak maštabna. Što tam budzie dalej z Kabinietam, pahladzim. U kamandu pradstaŭnika BYPOL ja nie ŭvachodziŭ.

— Nie chacieli sami ci vas nie zaprasili?

— U pryncypie, [pryčyna] — heta taja štuka, pra jakuju ja vam raspavioŭ. Tyja ž damovy, tyja ž pytańni davieru: padpisaŭ damovu — daviarajem, nie padpisaŭ — nie vielmi daviarajem.

— Heta značyć, vaš sychod — heta nie palityčnaja kankurencyja ŭsiaredzinie BYPOL? Moža być, vy chacieli być pradstaŭnikom Kabinieta?

— Nie. Heta nie źviazana ni ź jakoj kankurencyjaj. Čytaŭ užo, što niekatoryja pryviazvajuć moj sychod da stvareńnia Kabinieta i tamu, što ja tudy nie trapiŭ. Ale nie. U kožnaha čałavieka svajo bačańnie. Ja, naprykład, razumieju, čym zajmajecca «ministr abarony». A voś čym pradstaŭnik pa zakonnaści i pravaparadku — maju ćmianaje ŭjaŭleńnie, pakolki heta za miežami Biełarusi. Nijakaj unutranaj kankurencyi niama.

«Prosta čakać, supakojvajučy siabie tym, što zarehistravaŭsia, — heta naiŭna»

— Mnohich biełarusaŭ biantežyć hetaja tajamničaść z płanam «Pieramoha». Nie vielmi zrazumieła, aceńvali jaho niejkija ekśpierty, ci madelavali roznyja situacyi i hetak dalej. Zrazumieła, što płan sakretny, sakretnaść nieabchodnaja, ale razam z tym jon vyhladaje vielmi tumanna. Možacie patłumačyć, ci jość varyjanty, akramia taho, što Łukašenka pojdzie na Kijeŭ, a dalej «budziem vyrašać pytańni pa miery pastupleńnia»?

— Ja nie źjaŭlajusia raspracoŭščykam płana. U toj častcy, u jakoj ja byŭ znajomy z płanam u davajennaj situacyi, mnie jon zdavaŭsia łahičnym i realnym. Ale sa źmienaj stanovišča ŭ śviecie vajna maje ryzyki pierakinucca dalej i pieratvarycca ŭ Treciuju suśvietnuju. My bačym, što adbyvajecca ŭ Iranie, kali suprać pratestoŭcaŭ vykarystoŭvajecca vajskovaja technika. Tamu płan patrabavaŭ madernizacyi i dapracoŭki z ulikam ciapierašnich realij vajennaha času. Jak jon dapracavany i adaptavany, ja skazać nie mahu, bo nie maju dostupu da infarmacyi pa im. Što, u tym liku, stała adnoj z pryčyn majho sychodu. Heta značyć, ja sam nie viedaju, jak heta moža realizoŭvacca. Režym sakretnaści — zrazumieła. Jon i pavinien być. Ale zaklikać biełarusaŭ ci kahości jašče vieryć u hety płan, kali ja sam nie viedaju jaho sutnaści, ja nie mahu.

— A čamu vas nie paśviacili? Niezrazumieła?

— Čamu niezrazumieła? Zrazumieła. Tamu što, u pryncypie, viedajecie, ja taki čałaviek davoli piesimistyčny. U mianie vielmi vysokija patrabavańni da samoha siabie i ŭ tym liku da tych prajektaŭ, jakija nibyta mohuć być realizavanyja. Tamu niejkija krytyčnyja zaŭvahi ŭ mianie byli da hetaha płana. Da davajennaha. Mahčyma, z-za majho piesimistyčnaha nastroju dalej vyrašyli, kab ja sam nie chvalavaŭsia i inšych nie chvalavaŭ. Na siońnia, paŭtarusia, zajavy ab tym, što my hatovyja… Mahčyma, heta tak, ja nie viedaju. Kali zaŭtra pryjdziecca realizoŭvać płan i my hatovyja — vydatna. Kali nie, to hetuju adkaznaść niasuć ludzi, jakija robiać takija zajavy. Ja nie mahu adkazvać za toje, čaho ja nie viedaju, ale pry hetym majo imia ŭpisana ŭ BYPOL i hetuju historyju.

Jak by tak skazać, kab biełarusaŭ nie rasčaravać … ale biełarusy pavinny razumieć (jak ja i kazaŭ u svaim videazvarocie), što nielha čakać, nielha pierakładać adkaznaść na kahości i raźličvać na toje, što pryjduć vyzvalić.

Tak, dobra, što jość ludzi za miažoj, jakija sprabujuć niešta źmianić: połk Kalinoŭskaha, u niejkaj stupieni emihranty, jakija prachodziać padrychtoŭku. Ale ŭsio roŭna hałoŭnaja i asnoŭnaja vyrašalnaja siła — heta ludzi ŭnutry Biełarusi. Heta tyja vajskoŭcy, jakija zastalisia ŭ Biełarusi. Bieź pierachodu vajskoŭcaŭ albo siłavych padraździaleńniaŭ MUS na bok naroda ciažka budzie niešta zrabić. Suśvietnaja historyja, nakolki mnie viadoma, nie viedaje takich faktaŭ, kali narod zmoh źmianić režym ułady biez padtrymki vajskoŭcaŭ.

Členy abjadnańnia BYPOL sa Śviatłanaj Cichanoŭskaj. Varšava, 10 listapada 2021 hoda. Fota: Pres-słužba Śviatłany Cichanoŭskaj

— Što vy skažacie biełarusam, jakija daviarajuć BYPOL i ŭstupili ŭ płan «Pieramoha»? Sychod čałavieka, jaki stajaŭ la vytokaŭ, davier ŭsio ž padtočvaje.

— Ja nie mahu harantavać, ale ŭ mianie jość upeŭnienaść, što hety resurs biaśpiečny, što kali čałaviek zarehistravaŭsia, to hetyja danyja i źviestki niedastupnyja režymu. Ja nie kažu, što płan «Pieramoha» prosty. Prosta ja jaho da kanca nie viedaju. Mahčyma, atrymanyja pradpisańni [ŭdzielnikam płana] sapraŭdy zmohuć niešta pieraviarnuć. Kožny ŭbačyć u toj momant, kali heta adbudziecca. Ale prosta čakać, ničym nie zajmacca, supakojvajučy siabie tym, što zarehistravaŭsia i pryjdzie toj momant, kali pakličuć — heta naiŭna. Usio-taki treba samaarhanizoŭvacca. Z elemientami biaśpieki — jačejki nie bolš za dva-try [čałavieki]… Ciažka paraić, što rabić. Va ŭsiakim razie, mieć znosiny, kab ujaŭlać, što ty nie adzin, kab u ciabie byŭ duch i rašučaść. Kab ty viedaŭ, što kali my vyjdziem, to chacia b utroch. I niešta zmožam zrabić.

— Vy rasstalisia na dobraj nocie ci syšli, chrasnuŭšy dźviaryma?

— My nie svarylisia, my darosłyja ludzi. Łajacca — heta biessensoŭna i biazhłuzda. Paŭtarusia, što da taho, jak arhanizacyja stała palityzavacca, nas abjadnoŭvała meta źviaržeńnia režymu. U doŭhaterminovaj pierśpiektyvie akramia adnoj ahulnaj idei pavinny być i inšyja ahulnyja padychody i kaštoŭnaści. Vyjšła tak, što ja z kamandaj straciŭ razumieńnie. Kamanda nie razumieje, čamu ja siabie tak pavioŭ. Adzin z arhumientaŭ: «Usie padpisali, a čamu ty nie padpisaŭ? Ty nam nie daviaraješ?» Ale heta hłupstva, heta Saviecki Sajuz. Łukašenka tak žyvie.

— Vy budziecie vychodzić sa składu zasnavalnikaŭ BYPOL?

— Nie, z zasnavalnikaŭ tut vyjści niemahčyma. Pa polskim zakanadaŭstvie zasnavalnik — heta čałaviek, jaki zakłaŭ «fundacyju», a dalej jon na tych ža pravach, što i astatnija. Jon nie maje pryvilejaŭ.

— Čym budziecie zajmacca dalej?

— Siońnia pieršy dzień, kali ja ničym nie zajmajusia. Źbirajusia zastacca ŭ nacyjanalna-vyzvalenčym ruchu. Asensavać i zrazumieć, jak ruchacca dalej. Na žal, u nas, jak zaŭsiody, płyniaŭ šmat u hetym ruchu. Sprabujem abjadnacca, ale [pieraškadžaje] praca śpiecsłužbaŭ. Kali spačatku kryčać, što ŭsiudy ahienty, a potym davać klič «jadnajciesia». Jak «ahienty» mohuć abjadnacca?

Nu, i majo rašeńnie dać intervju taksama było składanym. Ja vyjšaŭ z Hienieralnaj prakuratury, pieršaje majo žadańnie było — padtrymać Narodny ultymatum. Mahčyma, moj krok natchniŭ by jašče niekaha, bo ja mieŭ šyrokaje koła znajomstvaŭ i ŭ sudovaj sistemie, i ŭ prakuratury. A druhoje — ja nie mahu chavacca i iści suprać sumleńnia, zakona i prava.

Siońniašniaja situacyja. Tak, z adnaho boku rabić vyhlad, što ŭ arhanizacyi ŭsio dobra, ale pry hetym nie ŭdzielničać u jaje dziejnaści faktyčna… Ja na heta nie zdolny navat ź blizkimi ludźmi. Mnie zaŭsiody treba razumieć, što ja rablu, dla čaho i jak. Prostaja ślapaja viera — heta nie dla mianie. Mahčyma, heta moj niedachop, jaki pieraškadžaje mnie ŭ kamunikacyi.

Z adnaho boku kažuć, što heta praca na ruku režymu, raźjadnańnie, maŭlaŭ, my znoŭ pakazvajem, što nie možam u niejkich pytańniach damovicca. A ź inšaha boku (čamu ja i daju hety kamientar), treba, kab usie źniali ružovyja akulary. U mianie jość stasunki ź Biełaruśsiu. Ciabie pytajucca: «Nu, kali vy pryjdziecie nas vyzvalać?» Ci kažuć: «Vy ŭžo padrychtavali stolki bajcoŭ, što davajcie, zapuskajciesia, my čakajem vas, vyzvalajcie nas».

Para ŭsim nam staleć, brać adkaznaść za siabie i kožnamu razumieć, što treba rabić vybar: albo ty pahadžaješsia ź niečałaviečymi ŭmovami žyćcia, albo sprabuješ źmianić ich pad stracham. Ja razumieju, što ŭsie zapałochanyja, i niemahčyma ciapier ździajśniać niejkija aktyŭnyja dziejańni, ale treba być hatovym, sprabavać stvarać niejkija padpolnyja arhanizacyi. Ci navat kali zusim niemahčyma, jak mnohija kažuć, to atrymlivać bajavy vopyt i zmahacca za vyzvaleńnie Ukrainy. U tym liku, jakoje źviazana i z vyzvaleńniem Biełarusi.

Składany vybar. Sam ja tut, a tam… Tamu budziem rabić toje, što možam, a tam jak budzie. 

Čytajcie taksama:

Były prakuror Aleh Talerčyk zajaviŭ pra vychad z BYPOL

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
0
vienia/adkazać/
21.10.2022
[Red. vydalena]
0
Valadzimir/adkazać/
22.10.2022
Nabuchanije pytajetsia raskałyvať oppoziciju, u mianie čamuści takoje padazreńnie, što ŭ hetym skandale usio niemnožka naadvarot, a vaš niuch krychu sapsavaŭsia.
0
Aleh Talerčuk/adkazać/
24.10.2022
Mojša,Tam u Bajpoł amal u usich jurydyčnaja adukacyja. U niekatorych čałaviek navat niekalki
Pakazać usie kamientary
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera